Vek je iba číslo
Určite ste toto porekadlo už niekde počuli. Lenže ono nejde len o nejaký výmysel tých, ktorí sa hanbia za svoj vek a robia sa mladšími. Ono to má naozaj niečo do seba, a to aj podľa sociológov a iných vedcov.
Na koľko sa dnes cítite?
Viete, aká je oficiálna hranica staroby? Tušíte? My vám to prezradíme. Žiadna. Oficiálna, právne platná hranica staroby jednoducho neexistuje. Áno, uvádzajú sa určité čísla, ktoré ale odrážajú skôr subjektívny priemer a sú v každom štáte iné. A dokonca sa raz za pár rokov menia, navyšujú.
Podľa niekoľkých svetových výskumov počas posledných niekoľkých rokov vedci zistili, že biologický vek nemá na fyzické zdravie taký vplyv, ako stav mysle. Pokiaľ sa teda v 45 cítime na 30, sme na tom výrazne lepšie, než keby sme sa cítili na 60, to iste uznáte.
To, ako človek vníma sám seba, sa v priebehu života mení. Najskôr si ľudia pripadajú starší, než podľa svojho ročníka narodenia sú. Toto sebahodnotenie sa láme okolo 25. roku veku. Následne sa ľudia obvykle začnú cítiť mladšie, než koľko im určuje ich občiansky preukaz. A čím sú ľudia starší, tým viac sa rozdiel medzi ich biologickým vekom a vekom v ich mysli zväčšuje.
Podľa výskumov má na tento fakt vplyv predovšetkým to, že sa ľudia boja stereotypizácie a snažia sa vyhnúť škatuľkovaniu. Napríklad v 18 by mal byť človek zrazu dospelý, v 25 začať kariéru či porodiť dieťa, v 35 mať kariéru sľubne rozbehnutú a okolo 40 by mala pomaly prichádzať kríza stredného veku. Ľudia na to ale nie sú pripravení a snažia sa s tým bojovať.
To, na koľko sa cítite, sa odráža aj na vašom zdravotnom stave
Prieskumy tiež preukázali, že ľudia, ktorí sa cítia mladší, než v skutočnosti sú, sú tiež zdravší a šťastnejší. Zatiaľ čo ľudia, ktorí si pripúšťajú, že sú starí, alebo dokonca sa cítia ešte starší, ako sú, majú veľa zdravotných problémov a chorôb spájaných práve s vysokým vekom. Často ich trápi depresia, cukrovka, vysoký krvný tlak, nepociťujú radosť zo života, nadšenie, zvedavosť ani žiadny príliv energie.
Pokiaľ teda na sebe pozorujete známky starnutia, najlepšie, čo proti nim môžete robiť, je zmeniť svoje myslenie. Samozrejme nie je dobré to preháňať a začať sa v 45 hrať na teenagera. Rozhodne ale začnite s činnosťami, ktoré robia skôr ľudia mladší ako ste vy. A uvidíte, že sa čoskoro začnete mladšie aj cítiť. Okrem toho aj ľudia, ktorí sa cítia mladší, sú okolím považovaní za otvorenejší, svedomitejší a sympatickejší.
Mladú myseľ treba podporiť aj fyzicky
Ako by bolo krásne si len pomyslieť na to, že sme o 10 rokov mladší, a ono by sa to zrazu stalo. Aj keď sa hovorí, že človek je tým, na čo myslí, alebo že si mysľou môžeme pritiahnuť či meniť realitu. Ale samo od seba to tiež úplne nejde. Správne myšlienky sú len základ a treba ho správne podporovať.
A ono nie nadarmo sa hovorí, že všetko súvisí so všetkým.
Nie, naozaj to neznamená, že začnete znova chodiť po diskotékach a opíjať sa tam do rána, kedy následne domov prídete oknom, aby vás mamička (v tomto prípade už skôr manžel či deti) nenachytala. Práve naopak.
Ľudia, ktorí sa cítia mladší, než podľa biologického veku sú, obvykle začnú tiež zdravšie žiť. Zdravo sa stravujú, boria zakorenené stereotypy v stravovaní, vyhľadávajú si relevantné informácie a rady. Tiež sa viac hýbu, cvičia, behajú. Nie je nutné sa hneď prihlásiť na maratón ako Tereza Kostková so svojou filmovou mamičkou a sestrami vo filme Ženy v behu. Ale začať sa hýbať určite nikomu neublíži. Stačí začať pozvoľna a postupne pridávať. Pokiaľ nemáte svoj obľúbený druh pohybu, začnite skúšať. Časom si ten „svoj“ rozhodne vyberiete.
A nie, nevyhovárajte sa, že ste na nejaké „začiatky s behaním“ už stará. To je totiž presne ono. Ste predsa mladá!